The GazettE

"Pane čo sa robi?" spýtal sa jeden s ozbrojených goril. "Shinzuku nás napadol..... Prišli si po jednu s mojích dcér" vysvetlil ich šéf. "Prišli po... Saky-chan?" spýtal sa ďalší s goríl. "Áno..... Vašou úlohou bude ochrániť moje dceri a manželku! Ak sa im niečo stane..... Neželajte si ma!.... Teraz bežte!" pozrel sa na desiatich chlapov, ktorý boli dobre ozbrojený. "Hai Hiroshi-sam!" zakričali všetci a bežali k domu, kde býval ich šéf. Žena s tmavými dlhými vlasmi do polky chrbta vyšla na menšiu terasu. "Jun čo sa to deje?" oslovyla jedneho s goril. "Asako-sam máme príkaz vás chrániť.... Prosím podte s nami" povedal Jun. "Dobre..... Ale musíme ísť po dievčata.... Sú pri jazere." "Vy štyria bežte po ne!" prikázal Jun a sám s daľšími piatimi odviedol Asako do domu, ktorý súžil na takéto situácie. O 10 minút tam prišli aj dievčata. Jedna mala vlasy vyčesané do dvoch copov a boli čierne s červenými pramienkami. Druhá mala svetlo hnede vlasy s ružovými pramienkami, ktoré boli až po zadok. "Mami čo sa deje?" spýtala sa čiernovlaska. "Nič..... všetko je v poriadku" klamala ich matka. "Mami! Niesme malé deti! Tak čo sa deje?" naliehala. "Tak dobre. Napadli nás.... Shinzuku" povedala žena a čakala na ich reakciu. Dievča s copíkmi sa rýchlo pozrelo na svoju sestru, ktorá vyditeľne zbledla a o krok cúvla dozadu. "Sayumi odveď Saky do izby" ozvala sa milo Asako. "Hai... Však naši vyhraju?" spýtala sa ešte Sayumi. "Určite.... Veď máme tu najsilnejšiu mafiu" usmiaal sa žena. Jej dcéra sa tiež usmiala a potom išla so svojou sestrou do ich spoločnej izby. "Saky si v poriadku?" spýtala sa ustarostene. "Jasne.... Ak ich šéfa nebudem musieť vydieť, skôr ako chcem tak budem v pohode" pokusila sa o úsmev. O dve hodiny nemali ešte žiadne správy a stále boli zavreté v izbe. Aj keď sa celý čas rozprávali a potichu si pustili svoje obľúbene j-rockove skupiny, ajtak im čas utekal neuveritelne pomali. Čakali ešte 5 minút, keď sa na ich izbe otvorili dvere. "Sayumi-chan, Saky-chan váš otec chce s vami hovoriť... Je v pracovni aj s vašou matkou" povedal Jun a potichu za sebou zavrel dvere. "Tak poďme" usmiala sa Saky a išli spolu za ocom. Prišli ku dverám pracovne a Saky chcela zaklopať, ale Sayumi ju zastavila a naznačila jej, aby počúvala. Obidve sa naklonili ku dverám a počúvali. "Ale Hiroshi to nemyslíš vážne?! Ako ju môžeš poslať na druhý koniec Japonska?! Zbláznil si sa? Aj keď nieje naša pravá dcerá milujem ju, ako svoju vlastnu a nedovolím, aby išla preč!" zvýšila hlas Asako. "Ja tiež! Ale iba tak bude v bezpečí, keď ju pošleme do Tokya! Tam ju Bokusui nenájde.... A mi ju môžeme chodiť navštevovať" snažil sa ju presvedčiť manžel. "Ale nemôže ostať tu? Jednu mi chceš poslať preč...... A s druhej chceš urobiť svoju nástupkyňu. Môžu ju hocikedy zabiť! Prečo nemôže byť nástupca niekto iný? A prečo musí ísť druhá do Tokya?" začala už kričať. "Ale ja...." začal Hiroshi, ale prerušili ho jeho dcéry. "Ktorá s nás nieje vaša? Som to ja však?" spýtala sa Sayumi. Obidve dievčata boli smutné a báli sa, že ich rodičia budú mať menej radi, keď už budú vedieť pravdu. "Zlato ako ťa to mohlo napadnuť?" spýtala sa milo Asako a prišla ku svojím dceram. "Som mladšia a tak je jasné, že ja som adoptovaná..." zašepkala Sayumi. "Dievčata sadnite si.... Myslím, že je na čase vám povedať pravdu. A aj to prečo sa Bokusui snaží zabiť Saky" vzdychol si Hiroshi. Sayumi si sadla na gauč k Asako a Saky do jedneho s kresiel. "Sayumi ty niesi adoptovaná, aj keď si o pol roka mladšia ako Saky" vysvetlil jej otec. "Takže..... ja niesom vaša dcera?" spýtala sa Saky a bolo na nej vydieť, že je smutná. "Áno..... Ale tým sa nič nemení na tom, že ťa máme radi ako svoju dcéru" usmiala sa Asako. "Tak potom prečo ma chcete poslať na druhý koniec Japonska?" spýtala sa. "Pretože tu niesi v bezpeči. Shinzuku sa len tak nevzdaju, ale keď budeš v Tokyu tam ťa nenájdu.... Môžeme potom urobiť, že si jazdila na tom svojom aute a mala si nehodu, ktorú si neprežila... Ale je to len na tebe, ako sa rozhodneš" vysvetlil svoj plán Hiroshi. Saky začala nad tým návrhom rozmýšlať a nebola sama. "Takže som to ja s koho chce urobiť svojho nástupcu? Ale ja nechcem viesť mafiu..... Aspoň zatial nie! Musím niečo vymyslieť, inak sa môj sen nikdy neuskutočný!.... Už to mám" hovorila si v mysli Sayumi a potom sa usmiala. "Otec?" spýtala sa po chvíli. "Áno?" spýtal sa. "Pôjdem aj ja do Tokya.... Aspoň tam Saky nebude sama" usmiala sa Sayumi. Hiroshi sa zamračil, ale Asako bola tým nápadom nadšená. "Hiroshi-kun pusti ju tam so Saky.... Tak budem viac pokojnejšia keď budú spolu" zaprosila jeho žena. Hiroshi sa nad tým oslovenám trochu pousmial. Asako vždy vedela ako dostať čo chce, stačilo jej len keď nahodila tie jej prosiace oči a oslovila svojho muža Hiroshi-kun XD. "Tak dobre....." súhlasil nakoniec. "Jupiiii" potešili sa Sayumi a Saky a objali rodičov. "Ale tie diabolské autá necháte tu!" ozval sa rozhodne Hiroshi a dievčatá hneď prešla radosť. Zvesili hlavy a chôdzou ala *ide sa na popravu* išli do svojej izby si zbaliť veci. O hodinu mali všetko zbalené a išli sa rozlúčiť s rodičmi. "Dávajte si pozor.... A ty Saky nezabudni, že aj keď niesi naša dcéra máme ťa radi ako vlastnú" usmiala sa Asako. "Arigato mami" objala ju Saky. "Tak a teraz bežte princezny moje" usmial sa Hiroshi. Obidve sa nad oslovením zasmiali, lebo tak ich volal keď boli male. Rýchlo si zobrali kufre a bežali do obrovskej garáže, ktorá bola len pre ne dve. "Rýchlo štarkut Speeďa" uškrnula sa Sayumi. "Čo? Ale veď otec nám zakázal ich zobrať" začala protestovať Saky, ale potom len pokrčila plecami napratala kufre do svojho vytuningovaného Mitsubishi Eclypse, ktorému dala prezívku Speeďo XD.